Bl. Rudolf z Bernu

Rudolf z Bernu Zabudnutý malý mučeník
Objavte dojímavý a tragický príbeh blahoslaveného Rudolfa z Bernu, kresťanského chlapca vo veku iba 4 rokov, ktorému v roku 1294 brutálnym spôsobom preťal život a stal sa symbolom viery a oddanosti.
V tomto videu preskúmame jeho krátke detstvo, jeho tragickú smrť a záhady okolo zločinu, ktorý otriasol mestom Bern.
Poďme sa ponoriť do doby náboženského napätia, predsudkov a zázrakov, ktoré poznačili úctu k mladému mučeníkovi. Dokonca aj o stáročia neskôr Rudolfova spomienka naďalej inšpiruje k úvahám o spravodlivosti, súcite a transformačnej sile viery.
Skupina Židov v Berne-Švajčiarsko pred Veľkou nocou -dňa 17.apríla 1294 vylákali malého 4 ročného hrajúceho sa chlapca a uniesli do jaskyne,kde ho beštiálne mučili,rezali aby mu vytiekla krv,kvôli veľkonočnému Pesachu-krv pri rituálnej vražde,bili ho a nakoniec ukrižovali ako Krista,aby sa vysmiali Kristovi.,šlo o obeť rituálnej vraždy..
Zabitého umučeného chlapca našli kresťania a obyvatelia Bernu...Vzniklo protižidovské povstanie v meste a Židov z mesta vyhnali...Židia sa súdili u kráľa Adolfa a žalobu prehrali...
Telo zavraždeného chlapca pochovali v Berne kostol Leutkirche,kde sa pri jeho hrobe začali diať mnohé a veľké divy a zázraky...tak bol uctievaný ako svätý,nevinný mučeník...
Bohužiaľ za viny jednotlivcov trpeli všetci Židia,čo s tým nemali nič dočinenia...
Diabol si vždy nájde svoje cesty...
Krvná žaloba - Rituálna vražda
Krvná žaloba alebo rituálna vražda je obvinenie, podľa ktorého Židia používajú krv nežidov (kresťanov alebo moslimov) pre bližšie nešpecifikované rituálne účely. Získanie krvi bolo zvyčajne spájané s vraždou (často malo ísť o kresťanské deti). Krv mala byť použitá na prípravu macesu počas Pesachu alebo iných veľkonočných rituálov alebo na liečenie.
Po prvý raz sa krvná žaloba objavuje, iba v literárnej forme, v diele Flavius Iosephusa Proti Apiónovi. Hoci prvé náznaky pochádzajú z 11. storočia z Nemecka, prvý doložený prípad krvnej žaloby je z anglického Norwichu z roku 1144. Následne sa prípady vyskytli vo Francúzsku (1171) a Španielsku (1182). Krvná žaloba sa následne rozšírila po Európe.
Stredoveké verzie žaloby boli: mučenie dieťaťa (chlapec) v predvečer Pesachu (teda Veľký piatok), ktoré malo napodobňovať utrpenia Ježiša Krista vrátanie ukrižovania; krv použitá na uzdravenie zranenia z obriezky; židia mali losovať, ktorá obec má zabezpečiť krv pre spoločenstvo. Na vyvolanie stačilo nájdenie mŕtveho tela či zmiznutie osoby. Obvinenie často predznamenávalo protižidovské nepokoje (pogromy).